Biblické verše o Súcit
- Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!
- Láskavosť Pána, že nám nie je koniec,
veď jeho milosť nepomíňa,
obnovuje sa každým ránom;
veľká je tvoja vernosť. - Napokon buďte všetci jednomyseľní, súcitní, bratsky sa milujte! Buďte milosrdní a pokorní!
- Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás.
- Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť.
- Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi!
- Toto hovorí Pán zástupov: Spravodlivo prisudzujte právo a preukazujte si vzájomne milosrdenstvo a láskavosť! Vdovy, siroty, cudzincov a chudobných neutláčajte a vo svojich srdciach nezamýšľajte druh druhovi zlo!
- Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska?
- Či zabudne žena na svoje nemluvňa
a nemá zľutovania nad plodom svojho lona?
I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.
Hľa, do dlaní som si ťa vryl,
tvoje múry sú vždy predo mnou. - Ako sa otec zmilúva nad deťmi,
tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. - A preto Pán čaká, aby sa zľutoval nad vami,
a preto sa dvíha, aby vás omilostil,
veď Bohom pravdy je Pán, blažení všetci, čo dúfajú v neho. - Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu.
- Nech i vrchy odstúpia
a kopce nech sa otrasú:
moja milosť neodstúpi od teba,
zmluva môjho mieru sa neotrasie,
hovorí Pán, tvoj zľutovník. - Mocným urobím Júdov dom a dom Jozefov zachránim,
privediem ich späť, veď som ich omilostil,
budú, akoby som ich nebol zavrhol,
lebo ja, Pán, som ich Boh a vyslyším ich. - Zase sa zmiluje nad nami,
zmyje naše hriechy
a do morských hlbín zahodí všetky naše viny.
