19 Biblické verše o Priateľstvo

Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.

Priateľ miluje v každý čas
a v súžení je z neho brat.

Kto zatajuje previnenie, ten sa usiluje lásku (zachovať),
kto ďalej o ňom rozpráva, ten odpudzuje priateľov.

Niekto (má) takých priateľov, čo sú mu (iba) na škodu,
niektorý priateľ sa však väčšmi pridŕža než brat.

Aké je dobré a milé,
keď bratia žijú pospolu.

Prevrátený človek seje rozbroje
a pletkár rozlučuje priateľov.

Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha.

Veď nešťastného musí priateľ ľutovať,
hoci pred Všemocným bázeň potratil.

A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.

Železo brúsia železom
a človek šľachtí výzor svojho blížneho.

Veď dvaja vedia premôcť samého,
dvaja sa (skôr) postavia na odpor.
Trojmo usúkaný povrazec sa nepretrhne tak chytro.

Cudzoložníci, neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvo s Bohom?! Kto teda chce byť priateľom tohto sveta, stáva sa nepriateľom Boha.

A keď padnú, jeden zdvihne druhého. Beda však samému, keď padne! Nemá pri sebe druha, čo by ho zodvihol.

Dvaja sú na tom lepšie ako sám človek: za svoju námahu môžu dostať väčšiu odmenu.

Nedajte sa zviesť: „Zlé reči kazia dobré mravy.“

Neopúšťaj svojho priateľa ani druha otcovho a do príbytku svojho brata nevstupuj! V deň tvojho nešťastia je lepší sused nablízku, než v diali brat.

Lebo túžim vidieť vás a dať vám nejaký duchovný dar na vašu posilu, to jest, aby sme sa navzájom potešili spoločnou vierou, vašou i mojou.

Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!

On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch,
väzňov privádza k šťastiu,
no odbojníci zostanú v zemi pustej.