19 Biblické verše o Priateľstvo

Priateľ miluje v každý čas
a v súžení je z neho brat.

Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.

Niekto (má) takých priateľov, čo sú mu (iba) na škodu,
niektorý priateľ sa však väčšmi pridŕža než brat.

Kto zatajuje previnenie, ten sa usiluje lásku (zachovať),
kto ďalej o ňom rozpráva, ten odpudzuje priateľov.

Aké je dobré a milé,
keď bratia žijú pospolu.

Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha.

A keď padnú, jeden zdvihne druhého. Beda však samému, keď padne! Nemá pri sebe druha, čo by ho zodvihol.

Veď dvaja vedia premôcť samého,
dvaja sa (skôr) postavia na odpor.
Trojmo usúkaný povrazec sa nepretrhne tak chytro.

Prevrátený človek seje rozbroje
a pletkár rozlučuje priateľov.

A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.

Veď nešťastného musí priateľ ľutovať,
hoci pred Všemocným bázeň potratil.

Železo brúsia železom
a človek šľachtí výzor svojho blížneho.

Dvaja sú na tom lepšie ako sám človek: za svoju námahu môžu dostať väčšiu odmenu.

Nedajte sa zviesť: „Zlé reči kazia dobré mravy.“

Cudzoložníci, neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvo s Bohom?! Kto teda chce byť priateľom tohto sveta, stáva sa nepriateľom Boha.

Neopúšťaj svojho priateľa ani druha otcovho a do príbytku svojho brata nevstupuj! V deň tvojho nešťastia je lepší sused nablízku, než v diali brat.

Lebo túžim vidieť vás a dať vám nejaký duchovný dar na vašu posilu, to jest, aby sme sa navzájom potešili spoločnou vierou, vašou i mojou.

Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!

On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch,
väzňov privádza k šťastiu,
no odbojníci zostanú v zemi pustej.