32 Biblické verše o Stvorenie (2/2)

Všetko urobil vhodne na svoj čas: do srdca im vložil (tušenie) večnosti, ale nik nemôže vystihnúť dielo, ktoré Boh sám koná od počiatku až do konca.

A z rebra, ktoré vybral Adamovi, utvoril Pán, Boh, ženu a priviedol ju k Adamovi. Vtedy Adam povedal: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; preto sa bude volať mužena, lebo je vzatá z muža.“ Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke, a budú jedným telom.

Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo.“

My máme iba jedného Boha, Otca, od ktorého je všetko a my sme pre neho, a jedného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, aj my sme skrze neho.

V dňoch svojej mladosti pamätaj na svojho Stvoriteľa,
kým ti neprídu dni nešťastia a kým ťa nezastihnú roky,
o ktorých povieš: „Neľúbia sa mi!“

Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.

Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“